Karakurská Stredná - 5. časť

2. ledna 2014 v 13:38 | Saky |  Karakurská stredná
V prvom rade vám želám šťastný nový rok :) Nech je ešte leší ako bol tento ;) Dúfam, že ste poriadne oslávili :D
Som rada, že aj túto poviedku niekto číta a tak je tu nová časť :) Čo sa týka New life tak tam som sa trošku zasekla, pretože neviem vymyslieť nejaké dobré meno pre chlapčenskú kapelu :D tak ak by vás nejaké napadlo prosím poradťe :D tak hádam sa vám nový dielik bude páčiť :)





ZPOHLADU RANGIKU
Všetci sme ostali v šoku. Nevedela som čomu mám veriť. Po chvíli zazvonilo a my sme pomaly odchádzali na obed. Nikto doteraz nič nepovedal. No zrazu sa ozval Ichigo. *Gin mal pravdu. Nebolo všetko tak ako to vyzeralo.* ja som sa len pozrela na môjho priateľa. Neusmieval sa ako zvyčajne. Mal taký zvláštny pohľad. Len som si povzdychla a vošla som do jedálne. Bol piatok takže sme mali rezance s makom. V piatky sme mávali vždy niečo sladké. Všimla som si že Ciruci, tá krava s debilnej 3.A. poslala Grimmovi vzdušný bosk a on skoro vyvrátil obsah svojho žalúdka. Načo jej jediným gestom ukázal akú má u neho šancu. Keď som vychádzala von z jedálne zrazu ma niekto odzadu chytil za plece a otočil k sebe. Vydýchla som si keď som zistila že je to Gin. No neusmial sa. Iba ma objal, zhlboka sa nadýchol a začal.. *Vieš Rangiku musím ti niečo povedať.. skôr ako sa to dozvieš od niekoho iného.* stále ma objímal. Chcela som ho odtlačiť a pozrieť sa mu do očí no on ma nepustil. *Vieš ja .. ja zajtra odchádzam. Idem za strýkom do Európy.* Bola som v šoku. Nechcela som tomu veriť. Naozaj ma opúšťa ? Odstrčila som ho od seba. *To ... to znamená že je medzi nami koniec ?* * Myslím že to tak bude lepšie ako by si mala na mňa čakať... Vôbec netuším kedy sa vrátim. Nájdi si niekoho kto si ťa skutočne zaslúži a buď prosím šťastná.* Neveriacky som pokrútila hlavou. Nevedela som čo mám urobiť. Mám mu povedať že budem v poriadku aj keď opak je pravdou ? Alebo že na neho aj tak počkám? .... Nie. Len som sa otočila a utiekla do svojej izby. Až tam som si všimla že plačem. Nevedela som...nechápala som prečo chcel len tak zrazu odisť preč. Pomaly som sa zviezla po zatvorených dverách na zem a topila sa v bolesti ktorú mi spôsobil...


RUKIIN POHLAD
Keď som prišla do izby bola tam Orihime a dokonca aj SoiFon. Zobrala si notebook a niekam odišla. Po dnešnej poslednej hodine mi nepripadala až taká skvelá. Mala hrozný život a jej spomienky naň ju musia deptať...Myslela som si ako sa má
fajn keď je bohatá a tak.. ale teraz viem že peniaze sú jedna veľká zbytočnosť a práve pre ne má veľa ľudí ako je ona zničený život. Neviem si predstaviť seba na jej mieste. Asi by som to nevydržala... ešte chvíľu som sa pozerala na dvere ktorými odišla.* Od kedy tu bola ?*spýtala som sa Orihime. * Netuším no keď som sem prišla bola tu a niečo si písala do denníka.
...Nebola ani v jedálni takže typujem že tu bola od poslednej prestávky...... Je to hrozné že ? ... myslím jej život. Vždy sme si mysleli ako sa má skvele..no teraz?* Len som si povzdychla a začala som si robiť úlohy. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich stála Momo. * Baby nevideli ste Rangiku ?* povedala zadýchane..


POHĽAD SOI FON
Sedela som v izbe na posteli a písala som si do denníka. Bola tam aj tá ryšavá z triedy. Neviem jej meno. Vlastne neviem nikoho meno. Načo aj keď o dva mesiace tu už aj tak nebudem. S Yoruichi sme sa dohodli , že pokiaľ si do mesiaca nenájdem kamarátov tak mením školu. Možno by ste čakali , že niekto taký slávny bude ľuďmi obklopovaný stále, no v mojom prípade to tak nie je. Ako náhle sa dozvedia tu fámu ktorú roznášajú moji rodičia, začnú sa mi úplne vyhýbať a nesnažia sa zistiť aká je skutočná pravda... Do izby vošlo dalšie dievča a tak som si zobrala notebook a vydala sa do knižnice. Sadla som si na veľkú pohovku ktorá tam bola a blúdila som po internete. "Emm... Ahoj, môžem si prisadnúť ?" spýtal sa čiernovlasí chalan. Len som mykla plecami akože mi to je jedno a ďalej som sa venovala predchádzajúcej činnosti. Chalan si prisadol a začal niečo ťukať do notebooku. " Môžem sa ťa niečo opýtať ?" povedal zrazu a ja som prikývla. "Pomohla by si mi s jedným príkladom z matiky ?" výhrkol zo seba. " Huh čo ?" prekvapene som sa na neho pozrela. "Oh.. prepáč.. chcel som sa opýtať niečo úplne iné no nechcel som pôsobiť dotieravo". Stále som sa na neho prekvapene dívala a čakala čo povie. " Vieš videli sme tvojich rodičov v telke a potom nám Yoruichi vravela čo sa naozaj stalo." Povedal a pozrel sa do zeme. " Čo, neveríš jej ? Myslíš, že som to urobila? " spýtala som sa a odvrátila pohlad. " Nie .. ja jej verím... len... som sa chcel spýtať, že prečo a kam si tak náhle zmizla. Bola si preč skôr ako boli v telke tvoji rodičia.. tak prečo ?" pozrel na mňa. "Ja..... Tá pesnička čo hrala v telke, bola pustená aj v tú noc.... Všetko sa mi to vrátilo späť... Myslela som, že už to vydržím ale som príliš slabá.." povedala som po chvíli. "Aha.. Viem, že to bude asi nevhodné ale ty.... počúvaš svoje pesničky?" nadvihol obočie. Trochu som sa pousmiala. "Nie ale v tú noc bola z nejakého dôvodu pustená..... Už musím ísť." Povedala som a postavila som sa na odchod no on na mňa ešte zakričal. "Počkaj! ... Povieš mi ešte kam si odišla ?" " Na cintorín.." pozrela som sa na neho a odišla.

RUKIIN POHĽAD

. Zrazu sa rozleteli dvere a v nich stála Momo. * Baby nevideli ste Rangiku ?* povedala zadýchane. Prekvapene sme sa na ňu pozreli. " Nie, nevideli. Stalo sa niečo?" spýtala som sa. "Od obeda ju neviem nikde nájsť. Hľadala som aj Gina no ten tiež nikde nie je." "A nebudú niekde spolu?" spýtala sa Orihime. "Choďte ju ešte pohľadať. Ja idem za chalanmi." Povedala som a rozbehla som sa von. Chalani boli na ihrisku a hrali futbal. Väčšina z nich bola bez trička keďže bolo dosť teplo. Hľadala som Renjiho no moje oči zastali na polonahom Grimmjoowi. Pohľadom som ho hypnotizovala a úplne som zabudla kvôli čomu som sem vlastne prišla. "Nečum tak na neho! On je môj." ozval sa pri mne škrekľavý hlas. Chiruchi. "Sorry zlato ale pochybujem, že by Grimmjow bol gey." Odbila som ju. "Čo si to...." začala no v tom ju jej malý mozoček sklamal a tak tam len stála s otvorenými ústami a šokovaným výrazom. " Teraz na teba naozaj nemám čas." Odvrkla som a odišla za Renjim. "Renji!" zakričala som a v tom momente sa všetci pozreli na mňa. "Ehm... Neviete kde je Gin ?" spýtala som sa. " Gin ? Ale veď Gin tu nie je." Povedal nechápavo Renji. " A neviete niekto kde je ?" spýtala som sa. " Rukia ? Veď Gin odišiel. Nepovedal vám to ? "pozrel sa mňa Ichigo. "Čože ? Odišiel ?Ale kam a prečo?" spýtala som sa. "Išiel do Europy za strýkom a nevie kedy sa vráti. Či sa vôbec vráti. "povedal Ichigo. "A čo Rangiku? To ju tu len tak nechal ?" neveriacky som pokrútila hlavou. "Vravel, že to pochopí.." pokračoval Ichigo. "Aha takže pochopí hej? My ju nikde nemôžeme nájsť. Čo keď si niečo urobila? Vy chalani niekedy naozaj nerozmýšľate!" otočila som sa a rozbehla sa napäť. "Rukia počkaj!" zakričal na mňa Grimmjow no ja som nezastavila..

GRIMMJOWOV POHĽAD
"Rukia počkaj!" zakričal som a rozbehol som sa za ňou. "Rukia kam ideš?" spýtal som sa jej keď som ju dobehol. "Pohľadať Rangiku kam asi." Odvrkla a oprela sa chrbtom o stenu. "Podla mňa je to zbytočné." Povedal som a jednou rukou som sa zaprel do steny. "Myslíš, že keby nechcela byť sama tak sa pred vami schová?" spýtal som sa. "Ale čo ked si niečo spraví alebo...?" "Rukia, vieš, že Rangiku nie je ten typ človeka ktorý, by si chcel ublížiť. Každý niekedy potrebuje byť chvílu sám. Ona za vami príde keď bude chcieť." Pousmial som sa. "Máš pravdu." Povzdychla si.
RUKIIN POHĽAD
Chvílu sme tam len tak stáli a ja som na sebe cítila jeho pohľad. Pozrela som sa na neho a až vtedy som si uvedomila, že predo mnou stojí bez trička. Chcela som niečo povedať no zastavil ma pohľad do jeho krásnych tyrkysových očí. Pozerali sme sa jeden druhému do očí a začali sa k sebe približovať. Už nás od seba delilo len pár centimetrov...."Rukiaa!" začuli sme a v momente sme od seba odskočili. Orihime ktorá práve vybehla spoza rohu na nás prekvapene hľadela. "Grimmjow ?" povedala a striedavo hladela na mna a na neho. "Ehm.. ja už teda pôjdem za chalanmi."povedal Grimm a odišiel. Ja som sa vydala smerom do internátu. "Rukia kam ideš?"spýtala sa Orihime. "Kam asi ? do izdy predsa."povedala som. "A čo Rangiku ? Počkať čo si tu vlastne robila s Grimmjowom ?Vizeralo to ako..." nedokončila lebo som ju prerušila. "Nič ... len sme rozoberali.. ten projekt z biologie." /To ako fakt Rukia ? projekt z biologie? To ťa nenapadlo nič lepšie?../vravela som sama sebe. Orihime sa na mňa nedôverčivo pozrela. "Projekt z biológie? Veď my nemáme projekt na biológiu. Vlastne my nemáme vôbec žiadne projekty veď sme len druhý deň v škole. Tak čo ste tam spolu robili ?" nadvihla jedno obočie. "Len sme sa rozprávali. "povedala som a pozrela som sa nabok. "Pane bože Rukia ty si sa do neho buchla! TY do niekoho ako je ON?!" neveriacky povedala Orihime. "Čo? Ale prosímťa nebuď smiešna a radšej poď aby sme stihli aj večeru." povedala som a obe sme vošli do budovy. Nechcela som jej zatial hovoriť o tom čo sa deje medzi mnou a Grimmjowom. A deje sa vlastne niečo......?

RENJIHO POHLAD
Po futbale s chalanmi som išiel zaniesť loptu do skladu so športovými potrebami , ktorý bol v telocvični. Bol som už dosť hladný a tak som sa ponáhlal aby som čo najskôr mohol ísť na večeru. Telocvična je totiž v šloke zatial čo jedáleň v budove internátu. Keď som tam konečne prišiel, vstúpil som dnu a zaniesol loptu do skladu. Dvere do skladu boli kúsok od tých do telocvične. Keď som vychádzal, poobzeral som sa po telocvični a až vtedy som si všimol osobu sediacu pod basketbalovým košom.

POHLAD ORIHIME
"Ako to myslíš, že ju nebudeme hladať?" vybafla Momo na Rukiu. Práve sme sedeli v našej izbe a namiesto toho aby sme hladali Rangiku sme čakali na večeru. "Normálne. Čomu na tom nerozumiete? Už sme prehladali všetko a nikde sme ju nenašli. Keby chcela byť s nami tak sa predsa neschová. Ona sa vráti len potrebuje byť chvílu sama." povedala Rukia a prekrížila si ruky na prsiach. "Chvílu? podla teba je pol dňa chvíla?" Povedala Momo podráždene. "Klud Momo. Podla mňa má Rukia pravdu. Aj keď by som teraz bola najradšej s Rangiku." povedala som a ona si s povzdychom sadla. Pozrela som na Rukiu no tá bola duchom neprítomná. Od včera večera sa správa dosť divne. A dnes som ju našla s Grimmjowom pri.. pri čom vlastne ? Ani sama neviem ale vyzeralo to akoby sa išli pobozkať. Možno sa pýtate čo je na tom také zvláštne no Rukia si Grimmjowa nikdy nejako nevšímala. Celkovo nebola typ dievčata čo si začne s niekým ako je Grimmjow Jeagerjaques. "Poďme už na tú večeru." povedala som a spoločne sme opustili našu izbu.

RENJIHO POHLAD

Pristúpil som k tej osobe no ona si ma vôbec nevšimla. "Hej si v pohode?" spýtal som sa a ona sa na mňa otočila....

Pokračovanie nabudúce :) prosím komenty :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Ako často sem chodíš ?

Skoro každý deň 61.9% (13)
Som tu prvý krát 23.8% (5)
Prvý a posledný krát.. 14.3% (3)

Komentáře

1 Aki-chan Aki-chan | Web | 3. ledna 2014 v 12:57 | Reagovat

veľmi krásni dielik.

2 misiga misiga | 1. března 2014 v 15:26 | Reagovat

Moc Hezký díl prosím pokračuj s bleachem. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama