New Life - 1. časť

16. prosince 2013 v 16:15 | Saky |  *New Life*
Rozhodla som sa teda dať sem tú prvú časť :D je to taká tá informačná a nie velmi dlhá :D rozmýšlala som, že či by sa to nemalo odohrávať v Tokiu :D ked tak napíšte do komentu :) a hlavne napíšte či to mám prepisovať alebo sa mám na to vykašlať :)) ešte tomu musím vymyslieť dobrý názov :D





" Lietadlo do Londýna odlieta o 10 minút. Prosíme cestujúcich aby nastúpili do lietadla." ozval sa ženský hlas z rozhlasu. Ach jaj.... Takto je to každý druhý rok. Vždy cez prázdniny odchádzam do Londýna za otcom. Vôbec sa mi tam nechce ísť, pretože môj otec stále pracuje a nemá na mňa čas. Ani si nepamätám kedy naposledy sme spolu niekam šli. Posadila som sa na svoje miesto v lietadle. Sedela som vedľa nejakej ženy. Dala som si do uší slúchatká a zapla som si hudbu. Ou... Ja som zabudla. Ešte som sa ani nepredstavila. Takže volám sa Sakura Haruno. Budem mať 18 rokov a vyštudovala som strednú kozmetickú školu. Mám dlhé, ružové vlasy pod prsia, zelené oči a postavu tak akurát. Moji rodičia sa rozviedli ked som mala asi 10. Bývam s mamou v New Yorku a otca chodím navštevovať každé druhé letné prázdniny. Môj otec je hudobný producent známi široko-ďaleko. No a moja mama je módna návrhárka takže nám v podstate nič nechýba.
Ani som sa nenazdala a už sme pristávali. Na letisku ma už čakal otcov šofér. Však jasné načo by sa môj vlastný otec obťažoval po mňa prísť. Veď on má na to svojich ludí. "Ahoj Josh" pozdravila som ho a usmiala sa. Josh má 25, celý život pred sebou a on robí šoféra. No vlastne kto by nerobil ked za to dostáva toľké prachy. Ale je to dobrý chalan. Je s ním celkom sranda. "Ahoj" odzdravil ma a zobral mi kufor. "Tak čo je to tento rok ?" spýtala som sa ho na otcovu tohtoročnú výhovorku prečo po mňa nemohol prísť. "Vraj nejaké "dôležité" stretnutie." Pozrel sa na mňa ľútostným pohľadom. Jasné takých stretnutí už bolo.... "Aha.. dobre zmeníme tému. Ako sa máš? Máš niečo nové?" usmiala som sa na neho. "Mám sa dobre a.... mám novú priateľku." Povedal samoľúbo. " Ó to je super." Zasmiala som sa. Otvoril mi dvere na limuzíne a ja som nastúpila. Nikdy som nemala rada takéto zbytočnosti ako sú limuzíny ktorými sa vezie jeden človek + šofér.... No vlastne mala pokial sa mi nestala tá vec v 9. triede. Bola som totiž....
"Ták ako si sa mala u mamy ? Počkať vlastne veď ty si už skončila strednú školu však?" "Čo?.. Ou áno a celkom dobre." Len sa zasmial. "Zem volá Saky. Kde lietaš prosím ťa?" "Prepáč. Trochu som sa zamyslela." "V pohode. Ták a sme tu." Zastali sme pred obrovskou vilou. Zobrala som si kufor a tašku, pozdravila sa Joshovi a vošla do domu. Vnútri bol úplný zmätok. Služobníctvo pobehovalo hore-dole ako stádo splašených koní. Prekrikovali sa jeden cez druhého a vôbec si ma nevšimli. Hovorili niečo ako: No tak pohnite sa! Každú chvílu je tu! Rýchlo! Je všetko hore nachystané?... atď. Nadvihla som jedno obočie a odkašlala si. V tom momente všetci zastali a pozreli sa mojím smerom. Všimla som si že jedna upratovačka rozbila vázu z poličky ktorú práve čistila od "prachu". Zľakla sa ma až tak že nadskočila. Len som nechápavo pokrútila hlavou. Ako tu môže môj otec žiť?... " Hej všetci do práce! Čo tu len tak stojíte ako vypchaté zveri v múzeu? Slečna Sakura tu bude každú chvíľu." Ozval sa Leonard. Náš teda otcov komorník. "Ehmm ehm" odkašlala som si. " Ó slečna Sakura vy už ste tu?" You don´t say! Prevrátila som očami. "Ako vidíš tak áno. Je tu môj otec?" spýtala som sa ho a namierila si to k schodom. "Je mi ľúto ale ešte nedorazil. Ale nebojte sa on určite za chvílu príde." Povedal takým no... fakt až pritepleným hlasom. Tohto muža fakt neznášam. Je mi strašne nesympatický a všetkým sa len pchá do riti. Ách... " Fajn tak ja zatiaľ idem do svojej izby." " Ó iste potom ho za vami pošlem." "Fajn." Odvrkla som mu a namierila si to smer moja izba. Je to asi jediná izba v ktorej si môžem užiť aspoň trochu súkromia. Vošla som dnu a hodila sa na svoju mäkkú posteľ. Nechcelo sa mi vybaľovať tak som si len vytiahla notebook a pozrela si Fb. Mala som jednu novú správu od kamošky z New Yorku. Odpísala som jej a ešte skočila na Twitter. Chvílu som len tak blúdila po nete no nakoniec som zaklapla noťas, pozrela sa na kufor a premýšľala. Mám sa vybaliť? Nemám sa vybaliť? Mám sa vybaliť? Nemám sa vybaliť?.... Takto som hypnotizovala svoj kufor asi 5 minút keď v tom niekto zaklopal. Strašne som sa zľakla. "Ďalej." Povedala som a dnu vošiel môj otec. "Ahoj Saky." Usmial sa no keď zbadal môj výraz, úsmev mu z tváre zmizol. Sadol si na kraj postele. " Prepáč že som po teba nemohol prísť na letisko." Nič som nehovorila len som sedela a pozerala sa na fotku koňa ktorá bola zavesená na stene oproti. "Čo povieš keby sme dnes šli na obed do mesta ?" "Kludne." Povedala som a pozrela na neho. "Ale mám jednu podmienku." Usmiala som sa. "Nepôjdeme žiadnou limuzínou." Čakala som na jeho reakciu. " Fajn. A môžeš aj šoférovať ak budeš chcieť. Vyrážame o hodinu tak sa priprav a príď dole." Len som prikývla a on odišiel. Vonku bolo dosť teplo a tak som si obliekla obyčajné sivé tielko, rifľové kraťasi a obula som si balerínky. Trochu som sa ešte učesala, domaľovala (aj keď sa väčšinou nemaľujem) zobrala som si mobil a zišla som do obývačky. Mala som ešte pol hoďku a tak som si zapla telku. Chvílu som pozerala nejaký film no prestal ma baviť a tak som sa išla pozrieť do záhrady. Bol v nej len Lucky, nemecký ovčiak, vyhrieval sa na slnku. Sadla som si k nemu a začala ho hladkať.
"Sakura poď už!" Páni to som tu už tak dlho? Zdalo sa mi to ako 5 minút. "Idém." Zakričala som a vydala sa za otcom. Išli sme mojím obľúbeným BMW v čiernom mate. Obed prebehol bez problémov. S otcom sme sa znovu trochu zblížili. Po obede sme ešte šli na London Eye. Ten výhľad ma nikdy neomrzí. Bolo to krásne. Podvečer som sa ešte šla trochu poprechádzať po Londýne. Milujem to tu! Takto to šlo asi týždeň. No raz sa všetko zmenilo.

Bol piatok a ja som sedela v záhrade na záhradnej hojdačke a čítala som si. Keď v tom si ku mne sadol otec. Vzdychol si a začal. " Vieš Saky ja idem na budúci týždeň do Miami. Letím v pondelok skoro ráno a..." spozornela som. "vieš nechcem ťa tu nechať samú. Tak som sa rozhodol, že ťa zapíšem do tábora v ktorom si bola aj pred 2 rokmi." " Čože? To mi akože neveríš alebo čo?" nechápem prečo ma tu nechce nechať samú. " Nie je to o tom, že by som ti neveril. Len ťa tu nechcem nechať bez dozoru." "Ale veď už mám 18! ..... Dobre budem mať o mesiac. Ale aj tak..." "Veď sa ti v tom tábore páčilo nie?" spýtal sa a pohladkal Luckyho po hlave. " Áno páčilo. Lenže teraz som o dva roky staršia." Fajn ďalšie leto u otca strávené bez neho. "Tak kedy odchádzam?" spýtala som sa ho už zmierená s tým že pôjdem do nudného tábora. " Odveziem ťa v nedeľu poobede." " Fajn len potrebujem ešte ísť do obchodu po nejaké veci." Povedala som a odišla do svojej izby. Teraz je 13:34. Ešte si napíšem čo budem asi potrebovať a pôjdem. O nejakej druhej som vyrazila. Nakúpila som celkom dosť vecí. Ešte som si zbalila potrebné veci do 2 kufrov a išla som spať. Bola som velmi rada že ma tam vezme otec. Aspoň nejaké plus. No i keď.....

Komenty povinne ! :D nech viem či sa to oplatí :))
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Aki-chan Aki-chan | Web | 17. prosince 2013 v 21:10 | Reagovat

Je vyzerá to naozaj skvelo a netrpezlivo očakávam pokračovanie.

2 Ininka Ininka | 20. prosince 2013 v 16:24 | Reagovat

Vypadá to zajímavě :3 Doufám, že bude brzo pokračování :)

3 minaky minaky | Web | 21. prosince 2013 v 21:51 | Reagovat

poviedka vyzerá slubne :) len tak dalej

4 Viola Viola | E-mail | Web | 26. prosince 2013 v 21:34 | Reagovat

5 hviezdičiek! ^^ Už sa neviem dočkať toho tábora!! :D Arigato Saky-chan! ^^

5 hajime-mashite-anime hajime-mashite-anime | Web | 29. prosince 2013 v 11:35 | Reagovat

VVeľmi pekné idem na druhú časť

6 Hin Hin | E-mail | Web | 18. února 2014 v 20:51 | Reagovat

Pekny zaciatok saky ale neponahlaj sa tolko :-) obcas je vidno ze to mas premyslene daleko dopredu lebo sa ponahlas a preskakujes niektore udalosti hrozne rychlo ale to je taky nas spolocny syndrom :-) napad je super urcite pokracuj

7 Kajka-chan Kajka-chan | Web | 27. března 2014 v 21:14 | Reagovat

Mne sa to veľmi páčilo ^^ Idem hneď na ďalšiu časť poviedky! :-P
5 hviezdičiek :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama