Once and Forever

17. října 2013 v 21:45 | Saky |  Jednorázovky
No takže toto je moja prvá jednorázovka. Nedávno som mala dosť blbú náladu a vzniklo z toho toto. :D Gomen, že som nepridala nejakú časť z rozpísaných poviedok ale toto som proste musela napísať skôr :D Tak hádam sa bude páčiť :) a poprosím komenty či tomu mám písať aj pokračovanie alebo sa na to rovno vykašlať :D
PS. Názov tejto poviedky som vymýšlala dlho a aj tak si niesom istá či sa to k tomu hodí :D ak vás napadne niečo lepšie prosím napíšte do komentu a ja to zmením :)) a za chyby sa ospravedlňujem :D Príjemné čítanie :)




Prudko som otvorila oči a posadila sa. Bola noc. Miestnosť osvetľovalo len mesačné svetlo. V posledných dňoch som sa stále budila v noci.. Kvôli tomu snu. Mala by som ho nazvať nočnou morou? Nie.. Bol to obyčajný sen. No niečo na ňom mi aj tak naháňalo husiu kožu. Pozrela som sa vedla seba, no miesto na posteli bolo prázdne. Zarazilo ma to. Jasné, bol to len sen. No tento krát tak skutočný... Prišla som k oknu a otvorila ho. Studený vetrík ma okamžite pohladkal po tvári.
Asi by som sa vám mala predstaviť. Ale.. vlastne vy ma už poznáte. Svoje zelené oči som upierala na obrovský, žiarivý kruh na oblohe a moje ružové vlasy tancovali s vetrom zvláštny tanec. Presne tak, som to ja. No už nie to malé a slabé dievča. No môj vek vám nepoviem.. Nerada si ho priznávam. Je to už vela rokov a naozaj už niesom to mále naivné dievča, ktoré milovalo Konohu. Áno neznášam Konohu a predsa tu žijem. Irónia čo? Aj keď .. nenazvala by som to žitím tu.. skôr trestom... Žijem v Uchiha sídle so Sasukem .. Áno Sasuke sa vrátil. Prekvapivé však ? No nehladajte v tom žiadne city.. Niesom jeho manželka alebo niečo také.. Proste spolu obývame jeden dom a Sasuke má za úlohu robiť mi operku... Nie je to vtipné aby ste vedeli hej ? Dokážem sa o seba postarať aj sama..Ved som bola jedným z najsilnejších ANBU.. len.. je to proste súčasť môjho trestu.. Stráži ma na každom kroku a nemôžem z Konohy vytiahnuť ani päty.. Ale nesťažujem sa. Mohla som dopadnúť aj horšie keby ma Tsunade nebrala ako svoju dcéru. A prečo som sa nepokúšala ujsť ? Veľakrát som nad tým rozmýšľala ale .... nejde to ... aj keby som velmi chcela. Keby ste boli v mojej situácií pochopili by ste .. Určite sa už pýtate, že čo som spravila však ?

Zobudila som sa okolo 10 tak ako v každý volný deň. Vyšmochtlala som sa z postele a namierila si to do kúpelne, kde som následne vykonala rannú hygienu. Obliekla som sa, učesala a pozrela som sa do zrkadla, či takto môžem víjsť medzi ľudí. Žmurkla som na svoj zelenooký odraz v zrkadle a vydala som sa do kuchyne. Skoro všetci tam už boli a buď sa rozprávali, hádali alebo jedli.. Pozdravila som ich a sadla som si na nejaké volné miesto, a ponorila som sa do svojich myšlienok. Po chvíli som si však uvedomila, že tu jedna osoba chýba. "Pein?" obrátila som pohlad na ryšavého muža ktorý vyzeral , že myšlienkami je niekde ta tam. "Hmm?" stále upieral pohlad na ten istý bod. "Kde je Itachi?" Prevapene sa na mňa pozrel a potom sa poobzeral po miestnosti. "On sa ešte nevrátil?" nadvihol jedno obočie. "Šiel snáď niekam ?" napodobila som jeho ťah s obočím. "Hej. Včera večer niekam išiel. Chcela si s ním niečo ?" spýtal sa. "Ehm.. hej chcela. Dáš mi prosím vediet keď sa vráti?" spýtala som sa a vstala od stola. Po jeho kladnej odpovedi som sa vydala von. Trochu sa nadýchať čerstvého vzduchu.
Prišla som na svoje obľúbené miesto. Bola to velka lúka, na ktorej rástla tá najkrajšia Sakura akú som kedy videla. Prišla som k nej a sadla som si. Chvílu som tam len tak sedela a kochala sa okolitou prírodou. Ani som si nevšimla, že sa ku mne niekto blíži. "Vraj si ma zháňala." Trhlo mnou. "Ehm.. hej zháňala.." trochu nervózne som sa pousmiala. " Mala by si byt pozornejšia. Vôbec si si ma nevšimla. Tvoju chakru je cítiť z ďaleka. Čo keby sem prišiel nejaký ninja a napadol ťa ?" Zamračil sa. "Neviem... Ale rozhodne by to neskončilo dobre... pre neho." zaškerila som sa. "Vidno, že si vyrastala v Akatsuki" povzdychol si. "Ja viem a som na to hrdá... Oci." pousmiala som sa. Nemohla som vyrastať na lepšom mieste. Mala som všetkého dosť a navyše skvelý výcvik. Deti v mojom veku teraz skladajú chuninské skúšky, no ja som už o dosť vyššie. Jediné, čo mi tu chýbalo bola.... "Tak načo si ma hľadala?" Vyrušil ma z myšlienok Itachi. "No... Ja..Chcela som sa spýtať, či by som sa mohla stretnúť s mamou..." Sklopila som pohľad. " Prečo sa s ňou chceš stretnúť? " spýtal sa po chvíľke ticha. "Pretože ju vôbec nepoznám. Jediné čo o nej viem je, že pochádza z Konohy. Neviem ani ako vyzerá a ty si mi o nej nikdy nerozprával." Teraz som sa mu pozerala priamo do očí.

Itachi
V očiach som jej videl odhodlanie. Je ako jej matka. Tak velmi mi ju pripomína.. " A nestačilo by ti keby som ti teraz o nej niečo povedal?" Spýtal som sa aj keď som dopredu vedel odpoveď. Nie, že by som nechcel aby sa s ňou stretla.. ba naopak. Čo by som dal za to aby sme tu mohli byt spolu... Lenže to nejde.. "Nie! Chcem ju vidieť aspoň na chvíľu.. Prosím.." pozrela sa na mňa ako šteňa, ktoré si od svojho pána pýta maškrtu.. "Aki, velmi dobre vieš, že si nemôžeme len tak naklusať do Konohy akoby sa nič nedialo." vzdychol som si. "Ja viem. Ale je mnoho spôsobov ako sa tam dostať nepozorovane. Alebo by sme sa mohli stretnúť niekde mimo Konohy." Pozrela na mňa s nádejou v očiach. "Fajn... Zajtra ráno vyrážame."

Aki
"Ďakujem." Pousmiala som sa. "Tak poď pôjdeme. Chcem ešte oznámiť Peinovi, že zajtra odchádzame." Prikývla som a spoločne sme sa vrátili do sídla. Už zajtra ju uvidím. Teším sa. Aj keď.. asi by som sa nemala tešiť lebo sa niečo pokazí. Vždy to tak býva... Chjo. Prišli sme k Peinovej kancelárií a ja som ostala vonku. Oprela som sa o stenu a blbo hladela do steny. Som zvedavá ako to zajtra dopadne. Jé aha fotky členov Akatsuki. Nikdy pred tým som si ich nevšimla. Je pravda, že tato často nechodím. Väčšinou keď niečo vyvediem niečo velmi zlé. A to si teda rozhodne steny nevšímam.. Heh. Postupne som si ich všetky prezerala až mi zrak zastal na niekoľkých fotkách ktoré ma obzvlášť zaujali. Bola na nich žena, ktorú som absolútne nepoznala. Na fotkách mohla mať niečo okolo 20. Mala také isté zelené oči ako ja, aj keď ona ich mala oveľa zelenšie. No najviac ma zaujala posledná fotka. Bola na nej ona a ... môj otec? Takže to musí byť... Je taká krásna. "Wau." Ani som si neuvedomila, že som to povedala na hlas.


Spoza mňa sa ozval smiech. Otočila som sa na otca s otázkou v očiach. "Áno je to ona." pousmial sa. "Nikdy som si túto fotku nevšimla... Bola členom Akatsuki?"spýtala som sa. "Ešte stále je.."povedal pobavene. "Tak prečo tu nie je... s nami?" zašepkala som. "To je .. dosť zložité." Vzdychol si. "Nenávidí ma ?" spýtala som sa "To si ako prišla na takú blbosť? Jasné, že ťa má rada. Tak ako aj ja. Poď niečo ti ukážem."povedal a namieril si to preč. Išla som za ním až sme zastavili pred jeho izbou. Vošli sme a on začal niečo hladať. Ja som si zatial sadla na posťel a sledovala ho. Po chvíli sa ku mne otočil s nejakým rámikom v ruke a podal mi ho. Bola to fotka mňa a mami.
Pousmiala som sa. "Môžeš si ju zobrať." povedal Itachi a umial sa. "Arigato." hodila som sa mu okolo krku. "Dobre a teraz sa choď pripraviť na zajtra. Vyrážame skoro ráno." Prikívla som a vydala sa k dverám, pri ktorých ma ešte zastavil. " A Aki.. Dnes žiadne fóry lebo zajtra nikam nejdeš. Jasné?" Moje horlivé prikyvovanie sa nezaobišlo bez nervózneho smiechu. Šikovno som vyšla z izby a namierila som si to rovno do obivačky. Pravdu povediac dnes som na žartíky ani nemala náladu. Posadila som sa na gauč a pustila som si telku. Zaujímavé, že tu okrem mňa nikto nieje.
Sedela som tam už nejakú dobu ponorená vo svojich myšlienkach a telku som vôbec nevnímala. "Hej krpec, nejdeš si zatrénovať?" Ozvalo sa mi zrazu pri uchu a ja som skoro dostala infarkt. "Hej Deidara! Chceš aby som takáto mladá zomrela na infarkt či čo ?" Vyštekla som na neho. "To máš za ten včerajšok!" povedal a úkázal na mňa prstom ako to robia deti. Niekedy vážne pochybujem o jeho veku.. Už som mu na to chcela niečo povedať ale po sídle sa rozoznel hlas. "Akiko Uchiha! Ja ťa zabijem!!" Deidara sa na mňa uškrnul. Zbledla som. "A sakra!" "No dievča, dneska si pohnevať Hidana nebol zrovna najlepší nápad." škodoradostne sa zasmial Dei. Do riti! Úplne som zabudla na tú vec s Hidanom... "Deidara, prosím musíš mi pomôcť inak som mŕtva." prosebne som na neho pozrela no on len pokrčil ramenami. Je po mne...
***
"Uf.. Konečne.." zatvorila som dvere od svojej izby a radostne som sa pozrela na postel. Došmochtlala som sa k nej a zvalila som sa na ňu. Hidanovi sa nepodarilo ma chytiť ani po niekolkých hodinách takže to potom vzdal a ja som dostala menšiu prednášku od otca typu: "Niečo som ti hovoril a bla bla blaaa.." No vážne by som si nemyslela, že zabudnem na to, že som vymenila Hidanov šampón za fialové tužidlo. Heh.. Ešte by som si mala ísť pobaliť veci ale....

Tma
Sakura

Heh... Teraz už asi viete čo som spravila, že? Kto by to bol povedal, že Konoha bude odopierať človeku lásku, a šťastie... No ja rozhodne nie. Lenže Konoha nevie všetko. Myslia si, že som sa len pridala k Akatsuki.. O nich nemajú ani tušenia...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám pokračovať s týmto blogom ?

Áno 100% (17)
Nie 0% (0)

Komentáře

1 michiato-biscuito michiato-biscuito | Web | 18. října 2013 v 14:25 | Reagovat

Krásna jednorazovka :)

2 Hin Hin | E-mail | Web | 18. října 2013 v 15:32 | Reagovat

Uuuuuuzasne Saky :-D sprijemnila si mi cestu z Nitri :-D tesim sa na dalsiu :-D ty a nechces tu muzu poslat uz aj ku mne :-D niesi jedina kto chce pisat :-D

3 KaGami Miu Sanjo KaGami Miu Sanjo | Web | 20. října 2013 v 10:40 | Reagovat

Jééééééééé dokonalý dessík miluju tenhle pár <3

4 KaGami Miu Sanjo KaGami Miu Sanjo | Web | 20. října 2013 v 11:39 | Reagovat

Joooooooooo hrozně rádi budeme tvé SBNKO<3

5 KaGami Miu Sanjo KaGami Miu Sanjo | Web | 20. října 2013 v 11:40 | Reagovat

Hned si tě přidáme :D

6 Aki-chan Aki-chan | Web | 20. října 2013 v 15:19 | Reagovat

Fakt úžasná  jednorázovka.

7 KaGami Miu Sanjo KaGami Miu Sanjo | Web | 20. října 2013 v 22:08 | Reagovat

Jaká barva tě nejíc vystihuje :-D

8 KaGami Miu Sanjo KaGami Miu Sanjo | Web | 21. října 2013 v 16:03 | Reagovat

Hmmmm ofina do boku to jako patka:D jo jinak jak dlouhá ta ofina doboku :D má být přes oko nebo....a z jakého klanu ????
joa co preferuješ kalhoty kratasy nebo sukni¨?????:D

9 Kagami Miu Sanjo Kagami Miu Sanjo | Web | 21. října 2013 v 18:23 | Reagovat

TAK PATKA ......NEBO.....

10 Kagami Miu Sanjo Kagami Miu Sanjo | Web | 21. října 2013 v 18:59 | Reagovat

JAAAJ SORRY JA SEM MIMO XDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama